Nová Baňa a okolie : Trojičný stĺp v Novej Bani vytvoril umelec za byt a stravu

Trojičný stĺp, ktorý vytvoril hodrušský rodák Jozef Neuschl Faragó

V strede Novej Bane stojí 165 ročný pamätník-súsošie Svätej Trojice. Pamätník je vykresaný z novobanského trachytu. Trachyt je sopečná vyvrelina podobná ryolitu, oproti napríklad hlinickému ryolitu, ktorý je ružový je tento svetlejší. Z tohto materiálu bolo v rokoch 1843 – 1846 vytvorené sochárom pochádzajúcim z Hodruše Jozefom Neuschlom Faragóom neskorogotické súsošie Sv. Trojice. Súsošie bolo slávnostne odhalené v roku1847 bansko-bystrickým biskupom Jozefom Rudňanským. Nová Baňa sa zrejme po vzore Štiavnice a Kremnice stala ďalším banským mestom, ktoré sa mohlo takýmto významným súsoším pochváliť.

Na vysokom hranole, ktorý tvorí základ súsošia a je členené nárožnými stĺpmi, je umiestnená socha Sv. Trojice. V hranole sú vytvorené štyri výklenky s plastikami – sochami P. Márie, Sv. Heleny, Sv. Štefana a Sv. Ladislava. Figurálne reliéfy nad týmito sochami už nie sú pôvodné a boli tam umiestnené reštaurátorom Ľ. Mackom v roku 1927. V tomto roku bolo súsošie obnovované.

Jozef Neuschl Faragó sa narodil v hodrušskej baníckej rodine roku 1821, no a keď sa pozrieme na rok narodenia a rok dokončenia súsošia zistíme, že umelec mal 25 rokov čo je mimoriadne obdivuhodné. Už pred tým začal tvoriť malé výtvarné diela , stretával sa z rôznymi umelcami a jeho najväčšia práca do tohto obdobia bola účasť na výzdobe chrámu v Ostrihome. Keď sa dozvedel, že mesto N. Baňa chce stavať Trojičný stĺp podujal sa na jeho vyhotovenie bez nároku na honorár, len za stravu, byt a uhradenie vecných výloh na materiálne zabezpečenie. Treba však povedať, že novobanská mestská rada bola asi výsledkom nadšená a udelila majstrovi čestné občianstvo a finančnú pomoc na štúdium. Študoval potom vo Viedni, pracoval v Mníchove, Budapešti a v roku 1854 sa natrvalo usadil v Levoči. Okrem rôznych výtvarných prác sa zapojil do spracovávania portrétov mešťanov, podieľal sa na reštaurovaní chrámu Sv. Jakuba v Levoči.

Nemal to však vôbec jednoduché, nedostatok objednávok na sochárske diela a jeho slovenské národné cítenie mu neumožnilo pracovať a ekonomicky sa udržať. Práve jeho ekonomická situácia do odsunula do ústrania a biedy. Umrel roku 1895.