piatok, 25. apríla 2014

Putikov vŕšok pri Tekovskej Breznici, najmladšia sopka v strednej Európe










Riečisko lávy z vulkánu Putikov vŕšok

   V posledných rokoch  sme boli svedkami udalosti, ktorá držala v šachu milióny obyvateľov našej Zeme, ani nie veľká sopka na malom, neďalekom Islande chrlila  lávu a sopečný popol. A ani najmodernejšia technika si nevedela s dôsledkami jej činnosti poradiť. Všetko musel vyriešiť čas a sopka.
   Predstavme si ako to  asi muselo vyzerať v okolí našej Žiarskej kotliny, ktorej okolité pohoria boli  vytvorené možno pred desiatkami miliónmi rokov práve sopečnou činnosťou. Keď si dnes urobíme výlet na žiarsky Šibeničný vrch a pozrieme sa na okolité kopce všetky boli vlastne vulkánmi. Ale to  bolo  pred 16  miliónmi rokov a  dnes je to vlastne  krajina vyhasnutých sopiek. Z časového hľadiska najmladšou a poslednou sopkou v našom regióne je Putikov vŕšok vlastne na území Tekovskej Breznice. Tento vulkán mal erupciu asi pred 100 tisíc rokmi, vtedy sa láva  niekde z vnútra Zeme predrala na povrch. Dnes už vulkanológovia zistili prečo tu vlastne došlo k oneskorenej erupcii. Odborníci hovoria, že v týchto miestach je extrémne tenká zemská kôra, ktorá tu dosahuje hrúbku okolo 20 kilometrov oproti bežnej hrúbke 70 kilometrov, no a tak tu jednoducho zemská kôra nevydržala a pri pohybe litosférických dosiek praskla. Láva sa z vulkánu valila až po rieku Hron, teda do vzdialenosti väčšej ako tri kilometre a zaliala plochu okolo štyroch kilometrov štvorcových. Dnes je dôkazom tejto skutočnosti čadičový lom medzi Tekovskou Breznicou a Brehmi, z ktorého sa  roky ťažil čadič, ako surovina pre výrobu izolačných materiálov. Lom má výšku okolo 40 metrov a vytvorený bol, ako riečisko lávy, pri lepšom pozorovaní vidieť rôzne vysoké vrstvy lávy podľa toho ako prebiehali erupcie . Fascinujúci je tento pohľad najmä pri dopade slnečných lúčov. Tento lom je veľmi dobre prístupný, nachádza sa na pravej strane cesty z Tekovskej Breznice do Brehov.
Láva však vytekala zo Zeme aj druhým riečišťom smerom na Brehy, zostal po ňom dnes už náletovou zeminou zarastený lom, v tomto sa pravdepodobne začal ťažiť čadič pre výrobu najrôznejších čadičových výrobkov /výrobky zo spekaného a taveného čadiča, ale aj izolačné vlákna/. Na tomto mieste sa prejavila iná zvláštnosť z vývoja našej planéty. Čadič tu vykryštalizoval vo forme stĺpovitej odlúčivosti, je to zvláštna geologická zaujímavosť, pravdepodobne súvisiaca s množstvom lávy, ktoré vulkán vychŕlil.
Stĺpovitá odlúčivosť čadiča zo strany od Brehov


Celkový pohľad na lom čadiča
Vráťme sa však ku vlastnej sopke, sopúch sopky, z ktorého vychádzala láva a sopečný popol je v nadmorskej výške 477 metrov, na celý tento sopečný  vŕšok je najlepší pohľad zo Sokolej skaly, teda hradného brala hradu Breznica. Sopka je zachovalá, tvorí ju plochý kužel navrchu zarovnaný, z jeho vrcholu sú pozorovateľné dva prúdy lávy smerom k Novej Bani a Brehom. Ešte sprievodným javom pri tejto sopke je aj jaskyňa tzv. Sezam, nie je celkom jasné prečo a ako jaskyňa vznikla, niektorí odborníci hovoria, že je to jaskyňa cez ktorú unikali sopečné plyny a tak to hovorí aj tabuľka pri vstupe do Sezamu, má  okolo 26 metrov a bola vraj ešte o niečo dlhšia. Vstup do nej je veľmi nebezpečný. Samozrejme, že časom sa zmenil vrch a teda zmenila sa aj sopka, z pyšného hradu Breznica vybudovaného  na vedľajšom kopci po roku 1240, teda po tatarských vpádoch zostal len zbytok vo forme asi štyri metre dlhého a dva metre vysokého múru. Po roku 1770 si začali miestni obyvatelia stavať z hradu svoje domy a tak sa minul aj materiál.
Detailný pohľad na čadičový lom
Teraz je čas povedať si, ako sa dá prísť na Putikov vŕšok, cestou na Tekovskú Breznicu treba teraz odbočiť v Novej Bani a pred samým výstupom, ktorý je nie kvalitne označkovaný požiadať  o pomoc domácich obyvateľov, doporučiť je treba aj výstup na spomínanú Sokoliu skalu, výhľad najmä v jarných mesiacoch stojí za to. Veľmi dobre je prístupné spomínané riečište lávy nachádza sa hneď pri ceste na Brehy.
Veľa sa dá o vulkáne Putikov vŕšok dozvedieť v Pohronskom múzeu v Novej Bani, kde má vytvorenú samostatnú expozíciu.
Dovoľujem si poďakovať  pozorným čitateľom na prípadné chyby, ktoré sa v texte vyskytli.