nedeľa, 8. februára 2015

„Stromové kaplnky“ v časti Novej Bane Chotár - perly ľudového rezbárstva





Kaplnka Srdce J. Krista v roku 2005 //foto R. Kafka/

  Časť Novej Bane Chotár sa nachádza asi 11 km od Novej Bane smerom na Starú Hutu a ďalej na Veľkú a Malú Lehotu.
   Samozrejme, že na časť „Novej Bane  Chotár“ sa môžeme dostať aj osobnými autom cestou, ktorá je v podstate paralelná s náučným chodníkom. Zo Starej Huty ide cesta popri Zámčisku smerom na osadu Chotár a ďalej do Veľkej a Malej Lehoty. Je to nádherný kraj, v ktorom sa dostávame na akúsi planinu, ktorá sa tu volá Vysočina. Jej nadmorská výška je okolo 600 metrov a sú z nej nádherné výhľady do širokého okolia.
Chotárska Madona v roku 2005 /foto R. Kafka/

  Riedke osídlenie samostatnými hospodárskymi dvormi napovedá o zložitom živote na týchto samotách, hlavne pokiaľ sa jedná o zabezpečenie si normálneho pravidelného života. Žijú tu však tvoriví ľudia, o čom sú napríklad najlepším dôkazom ručne vyrobené „stromové kaplnky“. Vznikli tu, ako  úplne nový originálny ľudový výtvarný fenomén. Technológiu, ktorou sú vyrobené, by som nazval, ako absolútne naivná, ale krásne rezbárstvo podopreté podmanivým náterom olejových farieb. Obrazy sú vyrezávané z dreva, sú síce plošné, ale ich vrchná časť je výrazne plastická.

Srdce J. Krrista podľa J: Vozára v roku 2015 /foto Jozef Garaj/
    Pri svojich potulkách týmto krajom /okolo roku 2005/ som natrafil na tieto rezbárske diela, musím sa priznať, že som bol fascinovaný. Vyrezávané obrazy som si vyfotil a napísal o nich nejaký článok, nevedel som o nich veľa a taký bol aj ten článok. Pri náhodnej debate na internete s Jozefom Garajom sa ukázalo, že ich tiež  teraz v roku 2015 vyfotografoval, súčasne mi dal  súhlas na ich publikovanie , aby toho nebolo málo prihlásil sa v debate aj Benjamín Ciglan /vnuk Jozefa Vozára/ a ten s podivom oznámil „...veď to robil môj starký Jozef Vozár“, ktorý žije na Chotári a tak máme aj autora týchto „stromových kaplniek“. 

Chotárska Madona v roku 2015 /foto Jozef Garaj/
    Kaplnky v plnej kráse vydržali viac, ako 10 rokov a tak ma napadlo pomenovať ich , tá s Pannou Máriou by sa mohla volať „Chotárska Madona“ a kaplnka so srdcom Ježiša Krista, by sa mohla volať  ako kaplnka „ Srdce Ježiša Kristapodľa Jozefa Vozára“ Samozrejme, že je to len návrh, ktorý sa dá veľmi jednoducho zmeniť.

   Vnuk autora kaplniek mi poslal niekoľko riadkov o ich autorovi, ktoré napísala Jolana Garajová, túto malú stať uverejňujem doslovne:


 Autor “ Stromových kaplniek na Chotári  pri Novej Bani“ Jozef Vozár, sa 11.6.2014 dožil 80 rokov.
  Pracoval ako šofér v Komunálnych službách v Novej Baňi. Prekonal ťažkú chorobu a dlhé roky bol na invalidnom dôchodku. Spolu s manželkou vychoval šesť detí. Popri namáhavej práci doma na hospodárstve sa venoval aj svojmu veľkému koníčku rezbárstvu.
   Vyrezal množstvo postavičiek tematicky spojených s poľnohospodárstvom, ako dedinská mašinovačka, kálanie dreva, pastierka husí atď. Zachytával vtipným spôsobom bežný život na dedine napr. dve klebetnice na trhu, žena s opitým mužom na pleci, muzikantov „Žňavovci“ atď. Ďalej vyrezal veľké množstvo betlehemov, krížov a kaplniek. Svoju tvorbu vystavoval v Novobanskom múzeu. Pozývali ho na výstavy, ktoré boli súčasťou rôznych kultúrnych podujatí. Rád spomína na svoje prvé dielo, ktoré ako 12. ročný vytvoril pri pasení kravičky. Z lipového polienka vystrúhal postavičku a jeho kamarát, ktorý tiež pásol kravu, preľaknutý kričí na svoju mamu:“ Mama Jožo Vrchov vyrezal Krista na kríži“, a jeho mama sa začala prežehnávať. Ja zase rada spomínam na tanečníkov, ktorí nám doma tancovali nad murovaným šporákom. Čím viac hrial, tým rýchlejšie tancovali. A na záver musím poznamenať , že toto krásne dielo vytvoril s dvoma prstami na pravej ruke. O ostatné prišiel, keď spolu so sestrou Ankou, ako osem ročný na sečkárni sekal slamu. A keďže bol veľký šibal a vtipkár nad všetky životné trampoty sa vedel povzniesť a toho drží až do dnešných dní.  Prajeme ešte veľa plodných rokov, aj keď dnes stružlinká už len zuby do hrabiel.
   Ešte na záver niečo o kaplnkách. Každá z nich má pre jeho rodinu osobitý význam. Obraz Božského srdca Ježišovho vytvoril z vďaky za svoje uzdravenie z ťažkej choroby. Vznikla okolo roku 1978.Obraz Panny Márie Ružencovej, za uzdravenie dcéry Marie-1990 a obraz  Svätej Rodiny obetoval za svoju rodinu-1979.